Templári na Slovensku

Červení mnísi, ako volali kedysi ľudia templárov, vraj mali svoje kláštory a hrady aj na Slovensku

Templári predstavovali jeden z najmocnejších vojenských rádov stredoveku. Počas križiackych výprav v 12. až 13. storočí sa vyskytovali takmer v celej Európe. Ako bojovníci proti neveriacim a ochrancovia pútnických ciest, ktoré viedli do Svätej zeme k Božiemu hrobu v Jeruzaleme, sa udomácnili nielen v susedných Čechách, ale aj v Uhorsku. Boli však títo tajuplní rytieri aj na území Slovenska?

Svedectvo starých historikov: Listiny o prítomnosti templárov u nás síce mlčia, no o to hlasnejšie sú ľudové povesti, hovoriace o akýchsi červených mníchoch. Viacerí historici boli dokonca presvedčení, že templári vlastnili na území Slovenska niekoľko kláštorov, kostolov a hradov, a až po zrušení ich rádu v roku 1312 zmizli z oficiálnych dokumentov. A čo sa stalo s rytiermi? Podľa všetkého väčšina z nich vstúpila do iných cirkevných rádov vrátane rádu johanitov, ktorý prevzal po templároch majetky. Je však zaujímavé, že medzi uhorskými majetkami johanitov v 13. a 14. storočí sa takmer vôbec nespomínajú tie, ktoré by mali patriť templárom.

Podľa historika Ivana Houdeka prišli templári do bývalého Uhorska asi v polovici 12. storočia, počas vlády kráľa Gejzu II. a založili si prvý kláštor v Stoličnom Belehrade. Za krátky čas si postavili ešte desať kláštorov a získali silný vplyv. Kráľ Imrich potvrdil v roku 1198 všetky ich výsady. Na našom území mali mať kláštory napríklad v Banskej Štiavnici, Eberharde, Ilave, Blatnici, na Orave. Houdek sa odvolával na staršie pramene, ako aj na dielo historika a farára Štefana Hýroša či na latinský text Templariorum Monasteria in Regno Hungariae od Damiána Fuxhoffera, ktorý žil v 18. storočí. Aj maďarský historik Frigyes Pesty označil v roku 1861 ako sídla templárov Oravu, Piešťany, Bardejov, Martinček, Blatnicu, Sučany, Komárno, Trenčín či Ilavu.

Za hrobkou templára: Neďaleko Ružomberka, v dedinke Ludrová, stojí od 13. storočia jeden z najzáhadnejších kostolov, ktorý sa spomína v súvislosti s Rádom chudobných vojakov Krista a Šalamúnovho chrámu. Ukrýva vraj tajomstvo, ktorým má byť hrobka templárskeho majstra Johannesa Gottfrieda von Herberstein. Ten údajne zomrel za záhadných okolností v templárskom kláštore na vrchu Mních v roku 1230 počas návštevy Uhorska. Pozostatky nebohého sú vraj spolu s veľkým pokladom uložené niekde pred oltárom kostola alebo pod ním. Dokazovať to mal podľa Hýroša náhrobný kameň s celkom zodratými písmenami, ktorý sa však nezachoval. Kryptu dodnes nikto nepreskúmal, hoci je tam novšia dlažba. "Preto zostávajú hrobka i údajný tajný vchod vedúci na vrch Mních naďalej zahalené rúškom tajomstva," tvrdí bádateľ Miloš Jesenský zo združenia Spoločnosť Uroboros, ktorý sa zúčastnil pred niekoľkými rokmi na expedícii po stopách templárov na Slovensku. Záhadný je podľa niektorých aj obraz na stene lode kostola. Je na ňom neidentifikovaná čierna postava, o ktorej nevedia nič ani odborníci. Žeby išlo o tajomnú bytosť - Baphometa, ktorú vraj uctievali Kristovi rytieri?

Zničený kláštor: Povesti o červených mníchoch nás doviedli aj do obce Martinček, kde stojí Kostol svätého Martina. Ten vraj tiež postavili templári. Podľa niektorých historikov bývali od roku 1217 oproti kostolu na vrchu Mních v kláštore, odkiaľ viedla tajná chodba na neďaleký templársky hrad Likava. Na vrchole sme po stavbe nenašli ani stopy. Damián Fuxhoffer však tvrdil, že je nepochybné, že kláštor na vrchu, po slovensky nazývanom Mních, čo je Monachus, bol postavený tam, kde boli templári, čo vraj potvrdzujú aj archívy rodiny kniežaťa Herbersteina zo Štajerska, kde doslova stojí: Ioannes Godefridus ab Herberstein, veľký vizitátor a predstavený rádu templárov, zomrel pri vizitácii v roku 1230 v Uhorsku na periférii Liptova na vrchu Mních. Mimochodom, už v 18. storočí tam nenašiel Fuxhoffer "ani kúsok kameňa", ale videl ešte stopy po ceste, ktorá viedla od rieky Váh k miestu, kde mal údajný kláštor stáť.

Nemenej zaujímavý ako zničený kláštor je aj spomínaný kostol v Martinčeku. Postavili ho okolo roku 1260 v štýle prechodného románsko-gotického slohu a ukrýva nástenné maľby. Odkryli ich len nedávno a patria k najstarším na Slovensku.

Vznikli okolo roku 1300, teda v období, keď tam mali byť templári ako ochrancovia severnej hranice Uhorska. Zrejme preto obsahujú fresky viacero zaujímavých motívov, ktoré môžu nepriamo poukazovať na ich pobyt. Spomeňme napríklad starozákonných kráľov Dávida a Šalamúna hrajúcich na hudobných nástrojoch, vyobrazenie Nebeského Jeruzalema či Baránka Božieho, ktorý symbolizuje kult Jána Krstiteľa a spája sa s johanitmi. Okrem toho je zaujímavý aj otvor na zadnej stene kostola, ktorý svojím tvarom pripomína templársky kríž.

Pri Liptovskej Mare: O prítomnosti templárov na našom území údajne svedčí aj ranogotický kostol v Liptovskej Sielnici pri Liptovskej Mare. Historik Ivan Houdek o tom píše: "Kláštor nad Sv. Marou stál na temeni vŕška Havran, čiže Kláštorisku, na mieste niekdajšieho predhistorického hradu a postavený bol údajne v roku 1197." Po zrušení templárskeho rádu stavbu prevzali v roku 1312 mnísi cisterciáni. Nezachovala sa, okolo roku 1433 ju zničili husiti. Po kláštore nezostalo ani stopy, ak nerátame povesť o vyše šesťkilometrovej podzemnej chodbe medzi kláštorom a liptovským Starhradom. Pre stavbu vodnej nádrže sa nezachoval ani pôvodný sielnický kostol, ktorý obsahoval vzácne nástenné maľby. Návštevník uvidí z neho už len vežu, ktorú pristavili v 17. storočí.

Uctievači Baphometa v Piešťanoch?: Členovia vojenského rádu údajne vlastnili kláštor a hrad aj v Slovenskej Ľupči. Kým hrad z 13. storočia vidieť dodnes, tak z kláštora zostalo len pár ruín. Záhadnejší je však odkaz historikov na templársky kláštor v Piešťanoch. V súčasnosti tam nájdeme len zvyšky gotickej stavby s prvkami pochádzajúcimi z Byzancie. Ide o Kostol svätého Štefana kráľa, ktorý vznikol koncom 13. storočia alebo na začiatku 14. storočia.

Pri kostole objavili v 19. storočí dvanásť sošiek mystickej bytosti Baphometa. Niektoré sú vystavené v budapeštianskom múzeu. Historici sa však nestotožňujú s tým, že ide o Baphometa. Na druhej strane však existujú fragmenty plastík dvoch rytierov zo začiatku 14. storočia. Podľa povrazového opasku a cestovnej torby ide o príslušníkov rytierskej rehole a zároveň aj pútnikov do Palestíny. Nie je vylúčené, že rytiermi sú vlastne niekdajší templári, ktorí sa dali k johanitom.

Rytieri pánmi hradu: Templári vlastnili okrem kláštorov aj hrady. Významným bol hrad Likava pri obci Likavka neďaleko Ružomberka. Hrad mali údajne v správe templári z kláštora na vrchu Mních. Posledným templárskym pánom Likavy bol údajne v roku 1312 akýsi Radmír, ktorý opustil trenčianskeho Matúša Čáka a prešiel k jeho protivníkovi kráľovi Karolovi Róbertovi. O tri roky neskôr dostal hrad od kráľa majster Mikuláš Donč, zvolenský župan. Napriek povestiam však už nič nepoukazuje na prítomnosť červených mníchov.

Popravený mních: "Pretrváva tradícia, že pánmi hradu boli kedysi templári. Po ich odchode, ako sa rozpráva, stal sa vlastníctvom kráľov," píše Matej Bel o hrade Blatnica, z ktorého zostali už len zrúcaniny. O tom, že pánmi hradu v 13. storočí boli templári, písal v roku 1718 aj historik Michael Bombardius.

Keďže hrad viackrát prestavali, po mocných templároch sa nič nezachovalo. Azda okrem povesti, podľa ktorej na jeho mieste stál kedysi templársky kláštor, kde žil mních Odil, zamilovaný do dcéry hradného pána. Keď sa dozvedel o nerovnej láske medzi Illamerom, pážaťom znievskeho hradného pána, a mladej dámy Eliky, prezradil všetko jej krutému otcovi. Neskôr zorganizoval únos Eliky i vraždu Illamera a vyhlásil, že milenci ušli do cudziny. Elike sa však podarilo zo zajatia ujsť a nasledoval tvrdý trest pre mnícha. Ústa mu za porušenie spovedného tajomstva uzamkli zámkom a za vraždu a únos ho odsúdili pochovaním za živa. Toľko hovorí povesť. A skutočnosť? Začiatkom 19. storočia našli hľadači pokladov náhodou v zrúcaninách hradu zamurovanú mužskú kostru s visacím zámkom na ľavej čeľusti.

Zaniknuté hrady: S červenými mníchmi sa spájajú aj viaceré hrady, ktoré dnes neexistujú už ani ako zrúcaniny. O ich existencii sa dozvedáme iba z prác starších historikov. Takým je vodný hrad v Eberharde, dnešnom Malinove pri Bratislave, o ktorom písal Gabriel Kollinovič. Matej Bel zase spomína pahorok nazývaný Belehrad pri Slovenskom Pravne, kde vraj stál kedysi templársky hrad alebo kláštor. Dnes obyvatelia poznajú pahorok pod menom Šiance. Skutočne sme tam videli zarastené a zničené pozostatky niekdajšieho hradiska.

O kúsok na východ, na kopci Drienok v Mošovských vrchoch, bolo ešte v 19. storočí vidieť zrúcaniny hradu. Dnes by sme tam už nič nenašli, vyrástol tam les. Podobne je na tom aj Pustý hrad pri Sklených Tepliciach, kde mali taktiež žiť templári. Podľa legendy tam stráži poklad červený mních, ktorý môže na seba vziať rôzne podoby, a tak strašieva ľudí, ktorí sa zatúlajú k zrúcaninám.

Povesti o templároch sa zachovali aj medzi staršími obyvateľmi obce Podhradie pri Sučanoch. Tí si ešte pamätajú, že ako dvadsaťroční videli asi dvojmetrové zvyšky zrúcaniny hradu na neďalekom kopci a oproti, na ľavej strane od dediny, na vrchole Hrádku pozostatky pozorovateľne. V prípade sučianskeho hradu sa však už nezachoval ani kameň na vrchu Skala. Podľa povestí tam červení mnísi vyrábali falošné dukáty. Tie však po príchode kráľovského vojska hodili do studne, tú zasypali a napokon celý kláštor podpálili.

Templári na Slovensku akoby sa do zeme prepadli. V každom prípade, kým historici nebudú mať v rukách dôkazy, že v severnom Uhorsku templári skutočne boli, nezostáva nič iné, než veriť aspoň povestiam o nich.